reklama

Bludisko vesmíru

Každý v sebe nosíme najčistejšie sny a ideály. V snahe za každú cenu uskutočniť tie naše však mnohokrát zabúdame, že semienka snov klíčia aj v srdciach našich blížnych. Že práve my môžeme byť tým chýbajúcim inšpirujúcim, povzbudzujúcim či tvorcovským elementom , ktorý im môže podať ruku spolupatričnosti na ceste životom. Keď to pochopíme, dejú sa zázraky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Princezná Bludička sedela na chrbte svojho zlatistého koníka- Kométy. Pre pár hodinami opustila malý chladný asteroid, na ktorom s Kométou minulú noc prespali a vydala sa v ústrety novým dobrodružstvám. Mala v pláne podniknúť ďalší prieskum. Znovu sa hnať tmavým priestorom univerza. Cítiť vo vlasoch vietor z blízkych i vzdialených sĺnk. Túlať sa pomedzi hviezdny prach. Zazrieť v diaľavách stádo divých koní, bratov a sestier Kométy. Nechať svoje srdce rozochvieť pohľadom na dúhovú farebnosť hmlovín. A to všetko s jedným cieľom. Objaviť svoju vysnívanú vesmírnu hojdačku.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Básnila o nej už od raného detstva. Hoci nikdy vo svojom doterajšom živote nenašla nijaký dôkaz, že existuje, počúvala hlas svojho srdca. A ten bol neoblomný. Nekompromisný. Šepkajúci. A nástojčivý. Cítila, že vesmírna hojdačka je kľúčom k pochopeniu jej existencie. A tak osedlala svoju Kométu, navždy opustila galaxiu, v ktorej vyrástla a vydala sa na potulky nekonečným vesmírom. Nezobrala si zo sebou nič, len starý vesmírny atlas s hviezdnymi mapami, ktorý dostala od svojho otecka.

Už niekoľko svetelných rokov blúdila vesmírnymi cestami- necestami, diaľnicami i úzkymi chodníčkami, poháňaná nádejou, že naplnenie jej sna ju postretne za najbližšou vesmírnou zákrutou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Niekedy jej vnútro horelo plameňmi netrpezlivosti. V tých momentoch si o to viac uvedomovala, že veci netreba urýchľovať. Každý deň ju učil , ako pre svoje sny urobiť všetko, a to z hĺbok svojho srdca. A zároveň tomu nechať voľný priebeh. Aj sny potrebujú dýchať.

Dnešný deň bol zvláštny. Do Bludičkinho života vstúpilo niečo nepoznané. Skepsa. Ako tak plné odhodlania leteli vesmírom, Kométa zakopla o Kameň pochybností. Bol zvláštny. Nezranil telo. Napadol dušu. Bol ako blesk z jasného neba. Účinky sa dostavili okamžite. Bludička ako omámená zosadla z Kométy. Jed pochybností začal účinkovať Hlava sa jej točila, pred očami sa jej zatmievalo. Myseľ jej zaplavovali vlny negatívnych myšlienok. Najskôr sa s ňou len pohrávali. Postupne sa však menili na rozburácaný oceán temnoty, zaplavovali každú časť jej ja, svojimi spenenými pyskami chniapali po drobnej a krehkej loďke jej presvedčenia, snažiac sa ju navždy utopiť v ničote. Slané more jej zaplavilo aj oči a tvár mala upršanú od kvapiek bolesti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Temnotu však náhle prežiarilo svetlo majáka v diaľke. Spomenula si na darček od svojho milovaného otecka . Premohla svoju slabosť a postavila sa .Zo svojej ručne vyšívanej plátennej zelenej tašky, pripevnenej o sedlo pomaly vybrala starý vesmírny atlas. Opatrne v ňom listovala, jemne pohládzala každú stránku, privoňala k nej a ucítila dôverne známy závan domova. Istota. Krása. Radosť. Šťastie. Ideály. Viera. Nádej. Láska. Pokoj. A potom ju otvorila na prvej strane. Bola už trošku ošúchaná a voňala poslednými slzami. Slová venovania, ktoré tu boli napísané, však náhle prežiarili všetky tmy.

Pamätaj, tieto hviezdne mapy sú len odrazom skutočného vesmíru. O tej kráse niekto najskôr sníval.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A potom vytvoril nádherné umelecké dielo. My ho dokážeme len kopírovať. A predsa, aj naše sny sú originály. Dokážu meniť svety.

Bludičku po prečítaní krátkeho výroku zaplavila nekonečná vlna vďačnosti. Náhle pocítila že na svojej púti za šťastím nie je sama. Nie je až takou bludičkou. Naopak, hľadá poklad. Na udicu svojho sna chytá skutočnosť. Ženie sa vesmírom, aby našla naplnenie. Predošlé pochybnosti sa roztápali ako ľadové kryhy na jar a jediné, čo zostalo, bolo odhodlanie. To ju hnalo vpred, v ústrety svojmu šťastiu.

Blížil sa podvečer. Kométa rezko cválala po Mliečnej ceste, spod kopýtok jej miestami vytryskol prúd zlatých iskier. Bludičku to nesmierne fascinovalo. Pripomínali jej svätojánske mušky, ktoré na okamih zablikajú v letnej noci a potom zhasnú. Náhle si uvedomila, že sú to ohňostroje oslavujúce jej rozhodnutie nevzdať sa a ísť ďalej. Bolo to nádherné. Nádherné.

Zbadala ho už z diaľky. Silueta zahalená do červeného plášťa s kapucňou a oči žiariace ako slnká. Vesmírny pustovník. Trikrát pohladila Kométu po zlatistej hrive a tá zastala. Muž nevyzeral byť prekvapený. Akoby toto stretnutie očakával už mnoho rokov. Bludička zosadla z koňa. Tajomný pustovník sa jej chvíľu pozeral priamo do očí, akoby skúmal aj tie najskrytejšie zákutia jej duše a potom, bez akéhokoľvek predstavenia, fráz a formalít pomaly povedal: „Bolo by krásne sadnúť si na chvost kométy a byť unesený až do srdca Dúhovej hmloviny.“

Tie slová boli tak málo a pritom tak veľa. Bludičku to očarilo. Priamy zásah do srdca. V minulosti mnohokrát počula vyjadrenia bez duše, frázy bez života a priania bez lásky. Ľudia slovami plytvali a ani si to neuvedomovali. A tento muž dokázal celú krásu svojej duše pretaviť do jedinej vety.

Pochopila, čo chcel povedať. Bola niečím náhlym, čo vpadlo do jeho života ako meteorit a zároveň tým, na čo už celé roky čakal. A bola niekým, pred kým jeho srdce nemalo tajnosti. Lebo jedine ona mu mohla pomôcť naplniť jeho sen. Vedel to on a vedela to aj ona.

Bludička nezabudla na svoj sen. Nezabudla na dôvod, prečo sa hnala vesmírom. Náhle, akoby jej vyššia moc osvietila myseľ, si však uvedomila , že priama cesta bez prekážok a odbočiek nevedie nikam. Bez váhania podala ruku vesmírnemu pustovníkovi . Nasadli na Kométu a s vesmírnym vetrom opreteky leteli priamo do náručia Dúhovej Hmloviny.

Veci potom nabrali rýchly spád. Pustovník ju náhle a nečakane zaviedol na miesto, kde z nekonečnosti vesmíru visela vesmírna hojdačka z hviezdneho zlata.

Bludička ho od dojatia a nevýslovného šťastia objala.

Sadla si na hojdačku.

Pomaly sa rozhojdala.

A potom padala.

Padala.

Padala.

Až kým sa neocitla v náruči Otca vesmíru.

Bol to ten najdokonalejší pocit šťastia. Nedokážem ho opísať. Aj preto sa tento príbeh končí predčasne.

Veď ani ľudské oko nevidelo, ani ľudské ucho nepočulo a ani do ľudského srdca nevstúpila krása nadpozemská.

Bludička je dnes nepochybne šťastná.

Jana Regulyová

Jana Regulyová

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Dievča, ktoré hľadá a nachádza. Iných aj seba. Seba cez iných, iných cez seba. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu